Metelica a kúrnava sa žene nad krajem

Kýho besa mi to tá stará ohyzdná striga do pohára nalála

Na kríllach cemnoty do horských úbočí zostupuje posol moru a hniloby

O víne, kterak učený Hugolín Gavlovič z Horovec vyprával

Stridžie dni, kedy neradno po slnka západe vychádzat, ni perí drápat

Starý z hory, čo zver svoju budzogánem pobil

O jedném, čo pijatikou rozum si pomúcil a nakonec v chléve prenocovat musel

Z jazera ozruta, s volíma rohama a telom chlapiny

Popolvár najväčší na svete, šarkanobijca a bohatier